Ako sa efektívne učiť

Tento návod by mal pomôcť zefektívniť vaše učenie, zapamätanie si veľkého množstva informácií a pomôcť ako sa nestratiť v kope textu.

1.KONCENTRÁCIA: Najprv by sme si mali zabezpečiť podmienky na učenie. Ak nám totiž počas čítania zazvoní telefón a potom sa musíme k čítaniu spätne vrátiť je to z veľkej miery strata energie a času. Podobný problém vzniká pri práci za počítačom, keď máme pootváraných viacero programov a najmä internetových stránok. Ich príťažlivosť prudko vzrastá zvlášť v okamihoch, keď sa nám zdá, že text prestáva byť zaujímavý. Čo je však ešte horšie, často sa to stáva práve vtedy, keď riadkom prestávame rozumieť. Nutkanie pozrieť si e-mail, „kliknúť“ na obľúbené stránky ...to všetko sa síce dá pri troške vnútornej disciplíny prekonať, účinnejšie však je usporiadať si pracovné prostredie tak, aby toto pokušenie podľa možnosti ani nevzniklo. Treba si uvedomiť, že násilné obmedzenia tu veľa osohu neprinášajú. Účinnejšie než bojovať proti rozptýleniam je podporiť sústredenie. Najlepšie je však dosiahnuť taký stav ponorenia do činnosti, v ktorom sa akoby stratí oddelenie človeka a činnosti.

2.PRAVIDELNOSŤ: Štúdium si rozdelíme na celky dlhé približne hodinu (pravdepodobne sa lepšie osvedčí 45 minút). Počas prestávok by sme sa týmto veciam nemali venovať. Naopak, mali by sme vstať od stola, rozhýbať sa, uvoľniť svoju pozornosť. Tým zabezpečíme ďalšiu podmienku, a to rovnováhu (či skôr rytmus) práce a odpočinku. „Odpočinok“ tu treba brať v zmysle čo najplnšieho odpútania od predchádzajúcej práce: Ak sme sedeli za stolom a pozerali do knihy či na obrazovku, odpočinkom nám bude vynesenie smetí, umytie dlážky alebo niečo podobné. Už je to raz tak, že človeku sa najlepšie funguje vtedy, keď jeho život prebieha v určitom ustálenom rytme. Presnejšie povedané, vo viacerých na seba nadväzujúcich rytmoch. Ďalší dôležitý rytmus nám dáva striedanie dňa a noci. Ak si chceme čo najviac šetriť sily a chrániť sa pred poškodením organizmu (napríklad dlhodobým vyčerpaním), mali by sme si svoj život usporiadať a vniesť do neho pravidelnosť.Študovať by sme mali podľa možnosti vždy v rovnakej dennej dobe a pokiaľ je to čo len trochu možné, tak aj na rovnakom mieste. Ak sme na to neboli zvyknutí a napriek tomu to vyskúšame, tak si spočiatku pravdepodobne nebudeme uvedomovať prospešnosť tohto opatrenia. Postupne, ako si na nový poriadok zvykneme, si budeme môcť všimnúť, že už samotné prostredie a denná doba nám bude napomáhať v sústredení.

3.UTRIEDENIE POZNATKOV:Ešte skôr, než sa pustíme do neznámeho textu, musíme si pripomenúť, čo vlastne o danej veci už vieme. Inak povedané, mali by sme si v mysli oživiť záchytné body, na ktoré sa nám nachytajú nové informácie ako muchy na med. Výborne tomu slúži stručné zopakovanie si toho, čo sme študovali naposledy. Nebudeme si to však opakovať so všetkými detailmi. Podstatné body, otázky, ktoré v nás predchádzajúce čítanie zanechalo, zaujímavé myšlienky... Tým nielen podporíme ukladanie týchto poznatkov do dlhodobej pamäti, ale zároveň si pripravíme myseľ na nové veci. Niekedy je trochu problém začať si len tak spomínať a opakovať, čo sme študovali predchádzajúci deň. Existujú na to však isté triky. Ľudská pamäť pri spomínaní funguje vo dvoch základných režimoch. Prvý by sme mohli nazvať „prehľadávací“ a druhý zas „pavučinový“. Na začiatku sa ľudia pokúsia uplatniť „prehľadávací“ režim. Hľadajú v zákutiach svojej mysle, či tam niekde nájdu nejaký poznatok. No vieme, že spravidla čím úpornejšie takto vo svojej pamäti hľadáme, o to viac sa nám hľadané veci skrývajú. Na druhej strane, keď naša myseľ dostane prvú návnadu, chytí sa jej. Čaro toho celého je, že „návnada“ môže byť s hľadanou vecou spojená len veľmi voľne, na základe akejsi ľahkej podobnosti alebo dokonca spojenia cez tretí predmet, pričom tomuto spojeniu rozumieme len my sami a nikto iný. Vyťahovanie z pamäti sa potom podobá na pavúčie hody. Stačí, aby sa chytená muška nepatrným pohybom prezradila, po pevných, pružných a lepkavých vláknach pavučiny sa informácia o nej ihneď dostane k pavúkovi. Pre techniku racionálneho štúdia z toho vyplýva dôležitá vec: Stačí mať z predchádzajúceho dňa vypísaných pár kľúčových slov, najdôležitejšie myšlienky v dvoj-trojslovných poznámkach apod. Stačí, keď si ich letmo prečítame – a už necháme pracovať naše myslenie. K slovám hľadáme ich spojenia (najbližšie vlákna pavučiny), potom ďalšie a ďalšie vlákna... Pokúsime sa tak načrtnúť základnú skicu doteraz preberanej témy.

4.SELEKCIA A ŠTÚDIUM: Zopakovali sme si, čo sme čítali minule a ubezpečili sme sa, že v základných črtách rozumieme, o čo v doterajšom štúdiu šlo. Sme teda plne pripravení na nové poznatky. Lenže čo ak sme si sadli k úplne novej knihe, ktorú sme síce v živote nevideli, ale o nejaký čas z myšlienok v nej obsiahnutých budeme skladať skúšku?
Určite osvedčenou metódou ako vyselektovať nepotrebné informácie od tých potrebných je robiť si výťah niekde na papier. Môžeme si tiež zaznačovať miesto dôležitých vecí za okraj, to však záleží od toho ako je kniha štrukturovaná a prehľadná. K zapamätaniu látky výrazne prispieva ak sa nad textom zamýšľame, snažíme sa mu porozumieť, hľadáme vlastné príklady a asociujeme s predchádzajúcimi poznatkami. Je dobré sa postupne oslobodzovať od autorových formulácií. Myšlienky sa treba snažiť vyjadrovať vlastnými slovami.

5.OPAKOVANIE: Na základe Ebbinghausovej krivky zabúdania je optimálne, aby sme uprostred študijných 45 minút zaradili krátke zopakovanie si dosiaľ preštudovaného. Lepšie si zapamätáme učivo z tohto dňa a na ďalší deň nám ho pôjde ľahšie vybaviť.